História

Blatná na Ostrove v minulosti

 Blatná na Ostrove bola vo vlastníctve šľachtických rodín, najprv vo vlastníctve rodiny Kéméndiovej, neskôr rodiny Földesovej. V 18. storočí patrila väčšina pozemkov a budov rodine Bittóovej, čo pretrvalo až do roku 1945.
Z tejto rodiny pochádza István Bittó (1822-1903) štátnik, minister spravodlivosti, v rokoch 1874-75 predseda maďarskej /uhorskej/ vlády.
Súčasný obecný kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1721 v barokovom štýle ako kaplnka rodiny Bittóovej. Významnou umeleckou hodnotou kostola je starodávna socha Madony pochádzajúca z rokov okolo roku 1400. Dve klasicistické kúrie pochádzajú zo začiatku 19. storočia.V tzv. súpise Ludovicksa Nagya z roku 1828 sa spomína 68 domov a 521 obyvateľov obce.
Podľa sčítania ľudu v roku 1991 rozloha obce činí 1078 ha a počet obyvateľov 801. Národnostné zloženie je nasledovné: 752 maďarskej, 44 slovenskej, 1 moravsekj a 4 rómskej národnosti; vierovyznanie obyvateľov je nasledovné: 637 rímsko-katolíckeho, 15 evanjelického a 149 iné alebo bez vyznania. Počet obytných domov - 139.
Názov obce sa spomína po prvý raz v listine z roku 1286 a neskôr v listine z roku 1328 ako "Sáralja". Treba si pripomenúť, že existuje aj listina z roku 1075, ktorá spomína obec s týmto názvom v Bratislavskom hradnom španstve, ale podľa Arnolda Ipolyiho nie je totožná s dnešnou Blatnou na Ostrove. Názov mohol vznikúť odvodením od maďarského názvu pre blatisté a barinaté miesta (sár, sáros), ktorých sa v stredoveku nachádzalo nemálo aj v chotári obce. Pridaním prípony "falva" a jej neskorším skrátením "fa" vznikol dnešný maďarský názov Sárosfa. Dokazuje to aj spomínaná donačná (darovacia) listina, ktorá ešte obec spomína Sáralja (Pod blatami) a ktorou Karol I. daroval tunajšie pozemky istému Dominikovi, Petrovmu synovi. S dnešným maďarským názvom obce sa po prvý raz stretneme v listine zo Žigmundových čias a takto je obec spomínaná aj v portálnom súpise z roku 1553, kde sa uvádzajú 3 porty Petra Kéméndiho.
V prvej polovici 17. storočia tu vlastnila väčšie majetky rodina Földesovcov a v donačnej listine z roku 1651 sa uvádza, že Ferenc a István Földešovci tu získavajú ďalšie majetky. V tom čase sa v obci objavuje aj rodina Bittóovcov, ktorí sa po čase stávajú výlučnými vlastníkmi a Blatná na Ostrove sa stáva ich rodovým sídlom až do rozpadu monarchie. V archíve rodiny sa vraj nachádzajú viaceré listiny vzťahujúce sa k dejinám obce. Na začiatku 20. storočia tu majú svoje panské domy Béni, István a Dénes Bittóovci. Podľa starých dokumentov k obci patrili samoty Macháza (Macov) a Újfalu (Nová Ves sa spomína v úspise z roku 1553 ako Wyjfalw), ktoré od roku 1560 vlastnili rodiny Vassovcov a Földesovcov a ku ktorým roku 1596 dostali ďalšie majetky.
Zmienky o obcI:
1851 - Elek Fényes - str. 15 - Sárosfalva, maďarská obec v bratislavskej stolici, na dve hodiny cesty od Šamorína, na dunajskostredsej hradskej. Pozostáva z jednej širokej ulice, v ktorej je veľa pekných súcich panských domčekov a jedna pekná kaplnka je viditeľná. Jej orné pôdy rodia dobrú pšenicu, jačmeň, proso. Pastviny má voľné, široké, lúk málo, lesy žiadne. Má 218 katolíkov, 24 židovských obyvateľov. Jeho zemepánom je: mužské pokolenie Bittóovskeho rodu.
Na žačiatku 20. storočia - Borovszky:
Blatná je malá maďarská obec na hornom Žitnom ostrove: ráta 35 domov, katolíckych obyvateľov, má vlastnú poštu, telegraf, jej železničnou stanicou sú Veľké Lehnice.